„Vstávať! Už je ráno, no tak, Mel!“ Niekto mi vrešťal do ucha. Zahnla som sa, lenže som minula a ten otravný mamut mi vyskočil na posteľ. „Melanie Finchová! Vstávať, inak prídeme neskoro na raňajky“ „Bože, Lyliana! Ty mi asi nikdy nedáš pokoj, čo?!“ S tažkosťami som ju skopla zo svojej postele a išla sa umyť. Neznášam tie rána, keď človek vie, že musí ísť do školy a nevie sa prebudiť. Po pol hodine som bola pripravená vyraziť na raňajky.
Vo Veľkej sieni mi pri pohľade na tie tony jedla poriadne nahlas zaškvrčalo v bruchu. Turbo rýchlosťou som som do seba začala tlačiť raajky. Lyl nado mnou len pokrútila hlavou a nabrala si pražnicu. Zahľadela som sa do Veľkej siene a pomaly prežúvala . V hlave sa mi začínal tvoriť plán. Dokonca Skvelý plán s veľkým S. Ale Lyl ma s najväčšou pravdepodobnosťou zabije. Za pokus to ale stálo. „Ty Lyl, nerozmýšľala si nad tým, že by sme si prisadli ku Záškodníkom?“. Lyl zabehlo a začala sa dusiť. Pár ľudí sa vydesene poobzeralo za zdrojom toho hluku. Veľkoryso som ju pobúchala po chrbte. Vydesene na mňa pozrela. „To ako myslíš vážne? Šiblo ti alebo si sa pomýlila a robíš mi tu prvo aprílové žartíky o pár mesiacov skôr?“ Ublížene som na ňu pozrela a vytasila na ňu skvelý argument. „Ale veď by si mohla byť bližšie k Potterovi“, skormútena na mňa pozrela „Ten má záujem o Lilu. Ja som mu ukradnutá“. Zamračila som sa na ňu. Však ja sa dnes s Remom porozprávam. „O to sa ja ostarám“. Oznámila som Lyl a odbehla na hodinu. Zase som zabudla na vyučovanie. To mám za to, že toľko kecám. A Lyl ma tiež nemohla upozorniť skôr. Koho čo po tom, že ona nemá prvú hodinu a nemá sa kam ponáhľať. Obrana proti čiernej mágii. Najlepší predmet na škole. Nadšene som vošla do triedy, lenže hneď som to, alebo skôr ju, uvidela. Záplava ružovej, Dolores Umbridgeová. Zamrzla som. Zo spomienok ma vytrhol jej hlas „Ále, Melánie Finchová! Aké milé prekvapenie, teba som vôbec neočakávala. A ešte k tomu takto po zvonení. No toto, dievča z takej skvelej rodiny. Čo by na to povedala tvoja mama? Školský trest , dnes o piatej a tak aj celý týždeň a teraz si choď sadnúť.“ Pane bože, toto sa mohlo stať len mne. Sťažka som dopadla do prednej lavice. Dolores, fanúčička Temného pána, mojich rodičov a sestry. Mňa, ako vyvrheľa rodiny nenávidí. Iste napíše môjmu otcovi. Už sa teším na vianočné prázdniny. Ale má to aspoň jednu výhodu – tromfla som Záškodníkov, má trest skôr ako oni. Svojimi myšlienkami som sa zaoberala až do konca hodiny a Umbridgeovú viditeľne ignorovala. Nehc ju zrazí rýchlik, aj sa mu poďakujem.
Čas obeda, ešteže tak, v bruchu mi škvŕka už od raňajok. No hej, som neskutočný pažroš. Na obede bolo ešte málo ľudí. Využila som neprítomnosť zvyšných Záškodníkov a sadla si k Removi. Ide sa na uskutočňovanie môjho super-duper plánu. „Čau Rem, kde máš pijavice? Musím s tebou vážne hovoriť“ Prekvapila som ho, iste nečakal že by som sa ja mala vážne s niekým rozprávať. „Ahoj Mel. Tichošľap a Paroháč išli niečo vyviesť Snapeovi a Peter asi trpí bolesťami brucha, znovu. Nič nezvyčajné. No ale čo si to chcela?“ „Vieš, Lyl a James, no tak oni, ehm, Lyl sa páči James a pokiaš som dobre videla, čím som si istá, tak James bol do Lyl zbláznený, lenže nejako presedlal na Lily“. „Aha, už ťa chápem, zasmial sa „James si myslel že u Lyl má menšie šance ako u Lily, keďže sa naňho nepozrela ani len náhodov.“ Ha! Ja som to vedela, som lepšia ako Trelawneyová, budem mať sľubnú kariéru veštkyne.
